Každý pravý prírodovedec musí mať určitý náboženský cit. Nemôže si totiž myslieť, že on prvý prišiel na neobyčajné súvislosti, ktoré objavil v prírode. Vo vesmíre sa totiž prejavuje bezhraničný povedomý rozum... Dosť rozšírená mienka, že som ateistom, sa zakladá na veľkom omyle. Kto to vyčítal z mojich teórií, nepochopil z nich vôbec nič.
V škole zlyhal, ale bol nadmieru zvedavý
28. júla 2011
Narodil sa v Nemecku v židovskej rodine. V škole aj pri štúdiu úplne zlyhal. Tvrdil, že fantázia je dôležitejšia ako vedomosti. Svoju najvýznamnejšiu teóriu vymyslel po tom, ako si položil otázku: „Čo sa stane, keď pobežím za svetelným lúčom tak rýchlo, že ho dohoním?“ Na základe jeho teórie, že i malé množstvo hmoty môže uvoľniť obrovské množstvo energie, sa v Berlíne podarilo rozštiepiť uránové jadro a začal sa atómový vek.
Preto, že mal židovský pôvod, musel utiecť z Nemecka do Ameriky. Napriek vojnovým udalostiam bol zásadným pacifistom (človekom, ktorý odmieta vojnu). A predsa sa dopustil chyby, ktorú celý život ľutoval. Podpísal sa pod list prezidentovi Roosveltovi, v ktorom radil urýchlene začať pokusy vedúce k výrobe atómovej bomby.
Bol hlboko veriacim človekom. Niektorí jeho spolupracovníci ho považovali za náboženského fanatika, pretože každý deň začínal svoju prácu až po tom, čo strávil čas v osobnom rozjímaní s Bohom. Bol jedným z mála ľudí, ktorí napriek svojej genialite ostali skromní. Vždy o sebe tvrdil: „Nemám nijaké zvláštne nadanie. Som len vášnivo zvedavý!“
Tento veľký vedec sa volal Albert Einstein
