Jedna perzská legenda hovorí, že kráľ potreboval verného sluhu. Mal si vybrať jedného z dvoch kandidátov, ktorí sa o toto miesto uchádzali. Za rovnakú odmenu dal obom splniť tú istú úlohu – naplniť košík vodou z neďalekej studne. Povedal im, že večer príde skontrolovať, ako svoju úlohu splnili.

Keď jeden z týchto mužov vylial druhé vedro vody do košíka, povedal: „Aký zmysel má táto zbytočná práca? Len čo vodu vylejem do košíka, hneď vytečie von.“

Druhý muž odpovedal: „Za túto prácu máme sľúbenú odmenu. Ako našu prácu pán využije, to je jeho vec, nie naša.“

„Ja veru nebudem robiť takú nezmyselnú prácu,“ povedal prvý. Odhodil vedro a odišiel.

Druhý muž pokračoval v práci, kým zo studne nevyčerpal všetku vodu. Keď sa pozrel do studne, na dne uvidel niečo lesklé. Zistil, že je to diamantový prsteň. „Teraz už chápem, prečo som mal liať vodu do košíka!“ zvolal. „Keby som prsteň nabral do vedra skôr, ako by som sa dostal na dno studne, určite by sa mi zachytil v košíku. Naša práca nebola zbytočná.“

Keď Božie požehnanie neprichádza celkom podľa vašich predstáv a očakávaní, nezabudnite vydržať a čakať, kým sa ukáže dno studne. Môžete tam nájsť niečo veľmi vzácne. Nie všetky príkazy, ktorých zmysel teraz nechápeme, sú nezmyselné. Niekedy ich význam pochopíme až oveľa neskôr.


Zdieľať: