Niekoľko vojakov postávalo na chodbe železničného vagóna a predbiehali sa v škaredých vtipoch. Zrazu si všimli, ako v jednom kupé mladý vojak číta Bibliu.

„Čo to čítaš? Bibliu? To hádam nie!“ zvolal jeden z nich. „To nie je kniha pre teba. Nie je dobrá na nič iné, len aby si ju vyhodil von oknom.“ Po týchto slovách to aj urobil. Vytrhol vojakovi z rúk Bibliu a vyhodil ju von oknom.

Asi o mesiac dostal tento vojak poštou balíček so svojou Bibliou a listom. Nejaký železničiar Bibliu našiel a poslal mu ju, pretože v nej mal svoje meno a adresu.

Ale to nie je to najdôležitejšie. Železničiar mu napísal, ako Bibliu našiel, vzal ju domov a veľa čítal. Vďaka nej našiel vnútorný pokoj.

Znovu sa naplnilo zasľúbenie: „Tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to, čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal.“ (Iz 55,11)


Zdieľať: