Dorotka sedela pri okne a pozorovala, ako kŕdeľ holubov preletel popred okno a zosadol na zem. Holuby chodili sem a tam a hľadali si odrobinky. Jeden z nich si tak zamotal nohy do spadnutého špagátu, že sotva mohol chodiť. Keď to Dorotka zbadala, rýchlo vybehla von a chcela holuba chytiť. No uletel jej. Zrejme nevedel, že Dorotka mu chce naozaj pomôcť.

„Musím niečo vymyslieť!“ povedala si. Našla doma kartónovú škatuľu. Vyrezala do nej zboku otvor – vchod. Zvrchu ju prikryla látkou, na ktorú pripevnila dlhý povrázok. Na dno nasypala niekoľko zrniek pšenice a položila ju do trávy. Rýchlo sa schovala a držala povrázok.

Holub sa pomaly blížil ku škatuli. Keď do nej vošiel, Dorotka mykla povrázkom. Látka sa posunula a zatarasila vchod. Holub sa chytil do pasce. Dorotka prišla ku škatuli, vzala holuba do rúk a opatrne prestrihla zamotaný špagátik na jeho nohách, ktorý mu znepríjemňoval život. Potom ho pustila. Šťastná sledovala, ako letí za slobodou.

Kedykoľvek zletel pred ich okno kŕdeľ holubov, vyslobodený holub sa nebál priletieť blízko k Dorotke. Zdalo sa, že pochopil, prečo ho vtedy chytila.

Vták so zviazanými nohami mi pripomína ľudí, ktorí sa zamotali do hriechu. Tak ako Dorotka vymyslela plán, ako mu pomôcť, aj Ježiš má plán, ako nám pomôcť. Niekedy nás musí chytiť a odstrihnúť to, čo nám prekáža na ceste do neba.


Zdieľať: