Keď roku 1779 kapitán britského kráľovského námorníctva James King videl domorodcov surfovať na drevenej doske v nebezpečných vlnách oceánu, napísal: „Je to tá najnebezpečnejšia a najneobvyklejšia vec, absolútne prekvapujúca a úplne odstrašujúca záľuba, akú som kedy videl!“

Na Havajských ostrovoch domorodci už odpradávna surfovali. Náčelníci si dávali robiť dosky zo vzácneho dreva stromov koa a wiliwili. Výroba dosky bola hotovým rituálom zasväteným bohom, ktorých žiadali, aby dali dobré vlny a bezpečnú plavbu.

Neskôr sa surfing stal obľúbeným športom všade tam, kde je more a dobré vlny. Najobľúbenejšie miesta predsa len ostali na Havaji. Len si predstavte vlny vysoké ako 5-poschodový dom, ktoré surfisti vyhľadávajú, aby sa na nich odviezli a pritom robili všelijaké piruety a akrobatické kúsky.

Podľa surfistov najdôležitejšie je čakať na vlnu. Keď ju zbadáš, musíš rýchlo vyštartovať a z celej sily jej veslovať oproti. Keď sa priblíži, treba sa rýchlo postaviť na dosku a využiť okamih, keď má vlna výšku, to znamená skôr, ako sa zlomí.

Podobne je to aj v živote. Niekedy treba veľmi trpezlivo a pozorne čakať na vhodnú príležitosť. Ale keď príde, musíš sa jej chytiť a z celej sily zabrať, aby si bol v rozhodujúcom momente na správnom mieste. To najdôležitejšie je v rozhodujúcej chvíli nasadiť všetky svoje sily.


Zdieľať: