
Na veľkých hodinách času je len jedno slovo: TERAZ. Po ulici POTOM prídeme k domu NIKDY.
Západ slnka
Horúce slnko pálilo a jeho žiaru ešte viac znásobovalo vyasfaltované basketbalové ihrisko. V okolitých lesoch sa šírili požiare. Na predmestie sa valil dym. Bolo to priam neznesiteľné popoludnie.
S kamarátmi sme hrali basketbal. Každú chvíľu sme však museli odbehnúť k vodovodnému kohútiku a strčiť pod prúd vody svoje spotené hlavy. Keď sme už nevládali, sadli sme si pod strom, kde bol aspoň trocha tieň. Rozprávali sme sa. Bolo nám spolu dobre a celkom veselo.
Neskoro popoludní začalo slnko klesať. Horizont na západe sa sfarboval dočervena a dym stúpal stále vyššie. Po chvíli bolo celé nebo krvavočervené. Čierny dym ešte viac zatemňoval obzor.
Našu pozornosť upútal tento dramatický západ slnka. Prestali sme sa rozprávať a sledovali farby na nebi. Celý obraz v nás vyvolal zmiešané dojmy. Keď sme sa po chvíli rozhodli, že si ideme opäť zahrať, jeden chlapec poznamenal: „Nikdy som si nemyslel, že keď príde koniec sveta, budem hrať basketbal.“
Veľmi často mi táto poznámka príde na um a vtedy si kladiem otázku: Čo by bolo dobré robiť, keď nastane koniec sveta? Prirodzene, že tieto otázky rýchlo zaženieme.
Môže sa stať, že náš koniec – a nemusí to byť koniec sveta – nás zastihne pri niečom, o čom sme si vôbec nemysleli, že to budeme na konci robiť.
Biblia nás uisťuje o tom, že svet naozaj speje k svojmu koncu. Táto istota musí priniesť do našich životov zmenu. Nechce v nás vyvolať strach, ale viesť nás k tomu, aby sme premýšľali o správnom poradí hodnôt.
Na čo sa teraz pripravuješ? To, čo teraz robíš, jasne svedčí o tom, na čo sa pripravuješ. Nezáleží na tom, ako blízko alebo ďaleko je koniec sveta, alebo koniec tvojho vlastného života. Budúcnosť sa začína teraz. Teraz sa musíš rozhodnúť, čo Boh pre teba znamená a ako svoj život prežiješ.