
autor fotografie: Zdenka Dunajská |
Sebe rozkazovať je najväčšia moc a sebe slúžiť je najťažšie otroctvo.
Narcis
Brat Šavol v knihe Boží šašo hovorí:
Dnešný človek dokáže len veľmi ťažko počúvať. Sme príliš zahľadení do seba. Nemecký filozof a psychológ Arnold Gehlen označil ľudí konca 20. storočia za „narcisov“. Pritom ešte na začiatku 20. storočia vnímal človeka ako Prométhea, ktorý ukradol bohom oheň z neba a priniesol ho na zem. Gehlen tak na základe mýtu o Prométheovi charakterizoval technický vývoj človeka, ktorý vládne svetu a ovláda prírodu. Dnes už ale človek nie je Prométheom. Na ľudí konca 20. storočia aplikuje Ovídiov mýtus o Narcisovi. Ovídius v ňom hovorí o krásnom mladom chlapcovi. Bol krásny už ako dieťa. Neexistoval nikto, komu by otvoril svoje city, s kým by vstúpil do vzťahu. Nikto nebol preňho dosť dobrý. Až raz uvidel vo vode svoj obraz a zamiloval sa. Do seba samého. Nemohol sa viac oddeliť od svojho obrazu. Dnešný človek je podľa Gehlena človekom Narcisom, ktorý si v živote vystačí sám, ktorý sa bojí nadväzovať kontakty a druhých potrebuje len na to, aby ako satelity obiehali okolo neho a utvrdzovali ho v jeho geniálnosti, múdrosti a kráse. Narcis v nás môže byť tou najväčšou prekážkou na našej ceste – byť a zostať človekom.