Bol som s priateľmi na pravidelnom jesennom stretnutí v Beskydách. Veľkú časť víkendu som však preležal, pretože sa ozvali ľadviny, s ktorými mám dlhodobý problém. Z času na čas som sa cítil veľmi zle. Keď sme odchádzali domov, jeden môj dobrý priateľ mi povedal: „Keby ste niečo potrebovali, zavolajte.“

Hneď na druhý deň mu manželka volala a povedala: „Feri, my by sme potrebovali ľadvinu.“ Svoju mi dať nemohla, pretože mala len jednu. Môj kamarát dlho nerozmýšľal. Rozhodol sa, že mi daruje svoju ľadvinu. Musel však absolvovať množstvo rôznych vyšetrení.

Všetko sa to dialo za „mojím chrbtom“. Ja som nič netušil. Keď som sa to dozvedel, bol som šokovaný.

Na spoločnom predoperačnom vyšetrení sa potvrdilo, že je vhodným darcom. Lekári mu opäť pripomenuli, že si to ešte môže rozmyslieť. Nerozmyslel si. Transplantácia prebehla bez problémov. Objavili sa síce nejaké sprievodné komplikácie, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.

Môj priateľ bol prvý nepríbuzný darca v našej republike a možno aj v Strednej Európe. Svoje kresťanstvo dokázal v praxi výnimočným spôsobom.

Luděk Svrček


Zdieľať: