Jedného hmlistého rána som šiel s našou Anežkou do škôlky po nábreží okolo rieky. Sedeli tam už niekoľkí rybári a mlčky pozerali na pokojnú hladinu rieky. Odpovedajúc na neustále otázky mojej dcérky sledoval som rybárov a ich plaváky. Zrazu sa jeden plavák začal ponárať a napínať vlasec. Rybár schytil udicu a nastal boj o život. Chytená ryba sa nechcela tak ľahko poddať svojmu osudu. S Anežkou sme na brehu ticho držali palce rybe.

S profesionálnou deformáciou duchovného som premýšľal o človeku, ktorý sa podobne chytí na návnadu, ktorá vyzerá tak lákavo. V konečnom dôsledku však hriech bolí a rúca v našom živote všetko dobré. Dievčatko mi pevne stislo ruku. Bolo jej ľúto ryby, ktorú podberákom vyťahovali na breh.

Potom sa však stalo niečo, čo nám obom vyrazilo dych. Rybár si pekného kapra poobzeral a hodil ho naspäť do vody. A ja som nanovo pochopil, čo pre mňa znamená Božia milosť.


Zdieľať: