Išli sme autobusom na školský výlet do starobylého mesta. Ulice boli doslova preplnené predavačmi rôznych suvenírov. Keď si už každý kúpil takmer všetko, čo chcel, jeden z predavačov prišiel za Štefanom a ponúkal mu vankúš na stoličku.

„Počuj, kamarát, predám ti ho za špeciálnu študentskú cenu,“ začal.

„Ďakujem, nepotrebujem to,“ odpovedal Štefan.

„Vieš za koľko?“ povedal predavač a položil ruku na Štefanove plecia.

„Za koľko?“ spýtal sa trochu nahnevane Štefan.

Muž prišiel ešte bližšie a takmer zašepkal: „Za 50 korún.“

„To sú však moje posledné peniaze,“ vysvetľoval Štefan. „Musím si kúpiť niečo na jedenie. Keď ich miniem, už si nič nekúpim.“

Muž sa na neho pozrel prosebným pohľadom a povedal: „Vieš, kamarát, aj ja musím niečo jesť.“

Tieto slová zapôsobili na Štefanovo srdce. Dal mu všetky peniaze, ktoré mu zostali a ani tú vec si od neho nevzal.

Všetci sme si zo Štefana uťahovali, ako rýchlo každému naletí. Keď sme sa však vrátili do autobusu, rozmýšľal som: Keby bol Ježiš na Štefanovom mieste, čo by urobil?


Zdieľať: