
Dobro konaj radšej hneď, aby si si to náhodou nerozmyslel. Zlo radšej nekonaj hneď, aby si si to ešte mohol rozmyslieť.
Zase naletel…
Išli sme autobusom na školský výlet do starobylého mesta. Ulice boli doslova preplnené predavačmi rôznych suvenírov. Keď si už každý kúpil takmer všetko, čo chcel, jeden z predavačov prišiel za Štefanom a ponúkal mu vankúš na stoličku.
„Počuj, kamarát, predám ti ho za špeciálnu študentskú cenu,“ začal.
„Ďakujem, nepotrebujem to,“ odpovedal Štefan.
„Vieš za koľko?“ povedal predavač a položil ruku na Štefanove plecia.
„Za koľko?“ spýtal sa trochu nahnevane Štefan.
Muž prišiel ešte bližšie a takmer zašepkal: „Za 50 korún.“
„To sú však moje posledné peniaze,“ vysvetľoval Štefan. „Musím si kúpiť niečo na jedenie. Keď ich miniem, už si nič nekúpim.“
Muž sa na neho pozrel prosebným pohľadom a povedal: „Vieš, kamarát, aj ja musím niečo jesť.“
Tieto slová zapôsobili na Štefanovo srdce. Dal mu všetky peniaze, ktoré mu zostali a ani tú vec si od neho nevzal.
Všetci sme si zo Štefana uťahovali, ako rýchlo každému naletí. Keď sme sa však vrátili do autobusu, rozmýšľal som: Keby bol Ježiš na Štefanovom mieste, čo by urobil?