S pribúdajúcim vekom Georga Müllera, riaditeľa sirotinca v Bristoli, si mnohí ľudia kládli otázku, čo bude so sirotincom, keď zomrie. Tí odvážnejší sa ho nato priamo spýtali. George odpovedal vždy rovnako:

„Keď bude Božia vôľa, aby svojho služobníka vzal z tohto miesta, ľudia uvidia, že som to bol ja, kto bol závislý od neho, nie on bol závislý odo mňa. On ľahko nájde iného služobníka, ktorý ak bude konať podľa princípov, ktoré som sa ja naučil a podľa nich žil, sirotinec bude prekvitať.“

Keď George Müller v roku 1898 zomrel, mnohí ľudia predpovedali, že sirotinec zomrie spolu s ním. Ale Georgova viera dokázala, že sa mýlili. Za sirotinec prebral plnú zodpovednosť Georgov zať Jim Wright. Vlastne už predtým bol jeho manažérom. Pod jeho vedením fungoval ďalej bezo zmeny. Pri jeho riadení uplatňoval princípy Georga Müllera: Peniaze sa nesmeli nikdy pýtať od nikoho iného, len od Pána Boha a siroty museli byt‘ vždy dobre zaopatrené a milované.


Zdieľať: