V lete roku 1948 sa na východe USA rozšírila epidémia detskej obrny. Joan Hermanová mala vtedy 17 rokov. Ako dobrovoľníčka bola na kvakerskom tábore. Dostala vysokú horúčku, ktorú sprevádzala zimnica a silné potenie. Rozboleli ju všetky svaly. Bolesť chrbta sa stala neznesiteľná.

Lekári stanovili diagnózu – detská obrna. Choroba postupovala. Joan zostala od krku ochrnutá. Pretože boli postihnuté aj pľúca, bola umiestnená do tzv. železných pľúc. To bol jediný spôsob, ako zabezpečiť dýchanie a udržať ju pri živote.

Joanie prežila v železných pľúcach dvadsať rokov. Jej utrpenie ju viedlo k hľadaniu hlbšieho zmyslu života. Aj keď bola úplne ochrnutá, dokázala čítať Bibliu, ktorú jej namontovali na stojan pripevnený k jej železným pľúcam. Svoje železné pľúca použila ako kazateľnicu na zvestovanie Božej lásky všetkým, ktorí vstúpili do jej izby.

Joanie dokázala hľadieť za svoju bolesť. Vierou bola schopná držať sa zasľúbenia, že Ježiš opäť príde a vyrieši aj problém bolesti. Detská obrna ju nepremohla. Joan nad ňou zvíťazila.


Zdieľať: