autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Ten, kto má šťastie, zasadí kamene a urodia sa mu zemiaky.
Zemiaky
Zemiaky boli kedysi veľmi nepopulárnym jedlom. Keď sa prvýkrát objavili v Anglicku, v novinách sa objavili články proti ich konzumácii. Varovali, že môžu spôsobiť rôzne choroby – dokonca aj smrť.
Našlo sa však niekoľko odvážnych mužov, ktorí neverili tejto propagande. Zemiaky považovali za odpoveď na riešenie hladomoru medzi chudobnejšími vrstvami a ako zdravé a prospešné jedlo. Týchto pár šľachticov v Anglicku však nedokázalo presvedčiť svojich poddaných, aby zemiaky pestovali.
Francúz menom Parmentier zvolil inú metódu. Keď sa prvýkrát dozvedel o tejto novej plodine, bol vojnovým zajatcom v Anglicku. Jeho spoluväzni protestovali, že musia jesť zemiaky. On rozmýšľal, ako by sa táto plodina dala kultivovať a aké nové jedlá by sa z nej mohli pripravovať. Po návrate do Francúzska získal od cisára experimentálnu farmu, na ktorej začal pestovať zemiaky.
Keď nastal čas vykopať ich, na svoje náklady najal niekoľkých vojakov, aby celý deň farmu zo všetkých strán hliadkovali. Medzitým pozval vážených hostí, poprechádzal sa s nimi po poliach a sem-tam vyhrabal niekoľko hľúz. V noci stráže začal stiahol. Po niekoľkých dňoch sa jeden zo strážcov ponáhľal k Parmentierovi so smutnou správou, že roľníci v noci prišli na polia a väčšinu úrody vykopali.
Parmentier bol šťastný. Zámer sa vydaril. Na veľké prekvapenie svojho sluhu zvolal: „Keď ľudia budú kradnúť, aby si zaobstarali zemiaky, ich popularita je zaistená.“