Slávny tenista Boris Becker je hviezdou vo svete tenisu, a predsa sa raz ocitol na pokraji samovraždy. Povedal: „Už dvakrát som vyhral Wimbledon, prvýkrát dokonca ako najmladší hráč. Bol som bohatý. Mal som všetko, čo som chcel mať… Podobne to vyjadrili aj filmové a rockové hviezdy, ktoré neskôr spáchali samovraždu. Mali všetko, a predsa boli takí nešťastní… Chýbal mi vnútorný pokoj. V srdci som cítil strašnú prázdnotu. Zdalo sa mi, že som len akousi bábkou na povrázku.“

Becker nie je jediný, ktorý cítil takúto prázdnotu. Ozveny životov ľudí, ktorí stratili zmysel, sa šíria našou kultúrou. Nemusíte prečítať veľa životopisov súčasných ľudí, aby ste objavili podobné pocity zbytočnosti a sklamania.

Jacka Higgensa, autora niekoľkých úspešných noviel, sa raz spýtali, čomu by bol rád, keby to bol vedel už ako chlapec. Odpovedal: „Bol by som rád, keby som už vtedy vedel, že keď sa dostanem na vrchol, vôbec nič tam nenájdem.“

Víťazstvo v živote nedosiahneme, keď budeme slávni a bohatí. Musíme ho hľadať niekde úplne inde.


Zdieľať: