Ako dlho vydržíme nedýchať? Minútu? Dve? Možno aj dlhšie, no telo nás čím ďalej tým viac upozorňuje, že treba začať znovu dýchať. Pri dýchaní sa do tela dostáva čerstvý vzduch, ktorý obsahuje kyslík, a ten je mimoriadne dôležitý na zachovanie života.

Pľúca sú veľké, ružovosivé a špongiovité orgány. Dve polovice pľúc však nie sú rovnaké. Pravá strana je väčšia a rozdelená do troch lalokov, ľavá strana má iba dva laloky. Vpredu je jamka, v ktorej je uložené srdce. Keď sedíme, pľúca s každým dychom nasávajú a vydychujú asi pol litra vzduchu, čo je asi 7,5 litra za minútu alebo 1 000 litrov denne. To je asi tretina vzduchu vo vašej spálni. Keď bežíte na pretekoch, je to niekoľkonásobne viac. Keď sú pľúca naplnené, je v nich päť alebo aj viac litrov vzduchu.

Vzduch, ktorý vdýchneme nosom, sa dopraví do pľúc rozvetveným systémom trubiek, ktoré sa podobajú dutému stromu obrátenému korunou nadol. Hlavným „kmeňom“ na tomto strome je priedušnica. Je to asi 12 cm dlhá trubica, ktorá spája hrtan s hrudnou dutinou. Podobá sa hadici zo sušiča vlasov. Je pružná, aby sa mohla ohýbať a otáčať, keď hýbeme alebo otáčame hlavou alebo krkom. Priedušnica sa rozdeľuje na dve „vetvy“ – hlavné priedušky. Tieto sa ďalej rozvetvujú na menšie a menšie „vetvičky stromu“ – menšie priedušky. Tie najmenšie dýchacie cestičky – „malinké konáriky“ – priedušničky – sú zakončené maličkými bublinkami – pľúcnymi mechúrikmi, ktorých je viac než 350 miliónov v každej polovici pľúc. Keby sme steny týchto bubliniek rozprestreli na plochu, pokryli by celé tenisové ihrisko. Cez ne preniká kyslík z pľúc do krvi; a oxid uhličitý z krvi do pľúc.

Pružná, špongiovitá štruktúra pľúc im umožňuje stále sa zväčšovať a zmršťovať, nasávať vzduch a opäť ho vypúšťať – čiže dýchať.

Ak sa poraní a prederaví stena hrudníka, napríklad nožom, guľkou alebo pri automobilovej nehode a vzduch vnikne do hrudnej dutiny, pľúca spľasnú a život človeka je ohrozený.

Dýchať – to je predsa také samozrejmé a jednoduché. A predsa, každý nádych je pre nás životne dôležitý!


Zdieľať: