Skupina dievčat, ktoré z celého srdca milovali Pána Boha, zriadila klub, kde získavali finančné prostriedky na misiu. Zaviazali sa aj samy prispievať na jeho konto tým, že sa niečoho vzdajú. Väčšina z nich pochádzala z bohatých rodín, preto nemala problém niečoho sa vzdať. No jedno malé chudobné dievčatko, ktoré sa volalo Mária, nevedelo, čo urobiť. Jedného večera si Mária kľakla pri svojej posteli a prosila Pána Boha, aby jej ukázal, čoho by sa mohla vzdať. Kým sa modlila, jej miláčik – psík Belko jej oblizoval ruky. Vtedy si spomenula, že rodina istého lekára si chcela tohto psíka kúpiť.

„Ach, Belko, ako by som sa ťa mohla vzdať?!“ Potom si spomenula na slová: „Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal…“

„Urobím to!“ rozhodla sa. Vybrala sa k lekárovi a za desať Euro svojho psíka predala. Aj keď jej psík chýbal, bola šťastná, že aj ona mohla prispieť na misijný fond.

Doktor mal zo psíka veľkú radosť. Jedného dňa, keď bol s ním na prechádzke, zastavil sa doma u tohto dievčatka. Zaujímalo ho totiž, prečo svojho psíka predala. Keď počul jej príbeh, vrátil sa domov hlboko zamyslený. V živote mal vždy všetkého hojnosť. Nikdy si nemusel nič odrieknuť.

Na druhé ráno našla Mária svojho psíka, ako škriabe na dvere. Na obojku mal pripevnený lístok s týmito slovami: Tvoje praktické kresťanstvo pre mňa znamenalo viac než všetky kázania, ktoré som kedy počul. Včera večer som odovzdal svoj život Bohu. Chcel by som sa stať členom vášho klubu a začať tým, že som sa niečoho vzdal.


Zdieľať: