Najvzácnejšie dary sú vždy prejavom tých najhlbších citov.
Zlatá medaila
Na pohrebe svojho otca dal Američan Carl Lewis otcovi do rúk zlatú medailu, ktorú dostal na Olympijských hrách v roku 1984 za beh na 100 metrov. „Netráp sa,“ povedal prekvapenej matke, „ja dostanem ďalšiu.“
Na ďalších Olympijských hrách v roku 1988 bol jeho súperom Kanaďan Ben Johnson, držiteľ posledného svetového rekordu v behu na 100 metrov. V polovici pretekov bol Johnson asi 1,5 metra pred ním. Lewis bol presvedčený, že sa mu podarí dobehnúť ho. Ale po 80 metroch bol ešte stále 1,5 metra za ním. Už ho nepredbehnem, otec, pomyslel si Lewis.
Keď Johnson prebehol cieľovou rovinkou, najprv sa obzrel za Lewisom a potom na znamenie víťazstva zdvihol pravú ruku. Lewis bol nervózny. Všimol si Johnsonove kŕčovito navreté svaly a do žlta zafarbené oči, čo boli jednoznačné príznaky toho, že užil doping.
„Nezískal som zlatú medailu, ale na česť otcovej pamiatky som sa rozhodol konať čestne a dôstojne,“ povedal Lewis neskôr. Potriasol Johnsonovi ruku a odišiel z dráhy.
Po niekoľkých dňoch boli zverejnené výsledky dopingových testov. Johnson mal pozitívny nález, čo znamenalo, že medailu musel vrátiť. Zlato dostal Lewis – ako náhradu za medailu, ktorú dal svojmu otcovi.