29. mája 1848 denník The Californian napísal: „Všetci odchádzajú, naši čitatelia i tlačiari. Od San Francisca po Los Angeles, od pobrežia po výbežky Sierry Nevady, celá krajina znie ozvenou mohutného kriku: Zlato! Zlato! Zatiaľ čo pole ostáva neobrobené a osiate len dopoly, dom dopoly rozostavaný, všetko zanedbané. Vyrábajú sa už len lopaty a motyky. A nám nezostáva iné než prerušiť vydávanie týchto novín…“

V Mendelejevovej sústave prvkov má zlato číslo 79 a značku Au. Je to ťažký kov, ktorý sa nemení, neokysličuje a v prirodzených podmienkach sa zlučuje veľmi vzácne len s ortuťou. Taví sa pri teplote 1064 °C. Je vôbec najkujnejším kovom. Za studena je možné ho vytepať do lístkov hrubých len 0,0001mm alebo do drôtika, ktorý má hrúbku iba 1 mikrón. Z jedného gramu zlata sa dá vyrobiť nitka dlhá 3 km alebo pliešok s plochou 1 m2. Zlato je veľmi dobrým vodičom tepla a elektriny. Taví sa do zliatín so striebrom, niklom, meďou alebo platinou. Jeho rýdzosť sa udáva v karátoch. Rýdze zlato má 24 karátov.

Zlato rozvrátilo ekonomiku posledných dvoch storočí. V 19. storočí sa ho vyťažilo 11 500 ton, čo je asi toľko, koľko ľudstvo na celom svete vyťažilo dovtedy!

Čo dodáva zlatu tak veľkú hodnotu? Prečo od nepamäti ľudia pri každom objave zlata boli zasiahnutí ošiaľom, ktorý dostal meno „zlatá horúčka“?


Zdieľať: