Albert Thorwaldsen, dánsky sochár, pracoval na soche Ježiša Krista, ktorá teraz stojí v katedrále v Kodani.

Keď sochu vyformoval z plastickej hliny, odišiel domov. Počítal s tým, že cez noc sa hlina vysuší a stvrdne. V noci sa však od mora privalila hustá hmla. Vzduch bol veľmi vlhký.

Keď sa sochár nasledujúce ráno vrátil do dielne a pozrel sa na sochu, bol šokovaný. Jeho umelecké dielo sa nenávratne zničilo. Hlina vôbec nevyschla a nestvrdla, ale vplyvom veľkej vlhkosti ešte viac zmäkla. Majestátna Ježišova hlava, ktorá bola pôvodne zdvihnutá k nebu, klesla a akoby sa pozerala do zeme. Požehnávajúce ruky, ktoré vymodeloval vystreté k nebu, bezvládne klesli k zemi.

Sklamaný sochár dlho stál pred sochou a rozmýšľal, čo robiť, ako ju opraviť. Zrazu si však uvedomil, že socha by vlastne mohla zostať taká, aká je.

„Ak sa niekto bude chcieť pozrieť Kristovi do tváre,“ vysvetľoval sochár, „bude si musieť kľaknúť na kolená.“


Zdieľať: