Jeroným, ktorý ako prvý preložil okolo roku 400 po Kr. v Betleheme Bibliu do latinčiny, povedal: „Tvár je zrkadlom mysle a oči bez slov prezrádzajú tajomstvá srdca.“ V staroveku sa zrkadlá vyrábali z vysoko vybrúseného kovu, zväčša mosadze. Za jasného slnečného svetla dodávali tvári nádhernú zlatú žiaru.
Keď sa Duchom naplnený kresťan pozrie do zrkadla, tvár, ktorá sa naňho pozerá, je jeho vlastná – s vráskami a všetkým, čo k nej patrí. Rozdiel však nastane, keď táto tvár bude odzrkadľovať charakter človeka, ktorý má „myseľ Pánovu“. (1 Kor 2,16) Takáto tvár bude ukazovať otvorenosť a úprimnosť; človek je zbavený utrápeného pohľadu toho, kto zápasí s vinou a strachom. Táto tvár ukazuje jemnú žiaru človeka, ktorý má vnútornú istotu spasenia.


Zdieľať: