Jedného horúceho letného dňa Mahalia prehovorila svojho dedka, aby šiel k fotografovi. Tam ho ranila mŕtvica. Keď ležal v nemocnici a lekári nedávali veľkú šancu na uzdravenie, Mahalia počúvala doma ostré výčitky. Ak dedko zomrie, ona je vinná.

Mahalia vtedy utiekla do izby a modlila sa. Prosila Boha za dedkov život. Sľúbila, že ak jej prosbu vypočuje, bude žiť čistým životom. Aby svojej prosbe dodala vážnosť, chcela Bohu ponúknuť nejakú obeť, zrieknuť sa niečoho, čo pre ňu veľa znamenalo. Vášnivo rada chodila do kina na Charlieho Chaplina. Bola rozhodnutá vzdať sa toho. A tak sa modlila: „Ak dedka uzdravíš, prestanem chodiť do kina a divadla.“ Jej modlitba bola vypočutá. Starec vypochodoval z nemocnice a žil ešte veľa rokov.

Odvtedy Mahalia Jacksonová, všeobecne považovaná za najpopulárnejšiu speváčku 20. storočia, nenavštívila žiadne kino a žiadne varieté. „Nechodím do divadla jednoducho preto, že som sľúbila, že prinesiem obeť. A tento sľub chcem dodržať.“


Zdieľať: