Ben Carson v knihe Zlaté ruky opisuje konflikt, ktorý mal s jedným lekárom, ktorý sa nevedel zmieriť s tým, že jeho spolupracovníkom je černoch. Neustále mal uštipačné poznámky, ignoroval ho a hrubo sa k nemu správal.

Pri jednej príležitosti prepukla jeho potlačovaná antipatia naplno. Vtedy sa ho Ben spýtal: „Prečo mám tomu pacientovi odobrať krv? Vždy sme predsa…“

„Pretože som to povedal,“ odsekol mu. Niečo podobné sa v ten deň zopakovalo ešte niekoľkokrát. Neskoro popoludní sa prihodila nepríjemnosť, ktorá s ním síce vôbec nesúvisela, ale jeho prítomnosť ho tak vydráždila, že vybuchol. „Ty si myslíš, že si eso, keď ťa vzali na neurochirurgiu, čo? Všetci hovoria, aký si dobrý, ale pre mňa si nula! Mal by si vedieť, Carson, že ťa odtiaľto môžem dostať, kedykoľvek budem chcieť…“ A pokračoval ešte niekoľko minút. Ben ho mlčky pozoroval a počúval. Keď prestal, čo najpokojnejšie sa ho spýtal: „Už ste skončili?“

„Áno.“

„Ok,“ odpovedal a ďalej to nijako nekomentoval. Zaumienil si, že na ďalšie útoky nebude reagovať. Ale už žiadne neboli.


Zdieľať: