Ben Carson, priekopník v oblasti neurochirurgie, vo svojej knihe Zlaté ruky spomína:

Každý deň na Yale som cítil, že stále viac zaostávam, najmä v chémii. V triede so šesťsto študentmi som dostal z chémie najhoršiu známku. Nedarilo sa mi. Profesor chémie mal pravidlo, že bez ohľadu na to, akú známku študent dostal počas semestra, ak zvládne záverečnú skúšku dostatočne dobre na to, aby dokázal, že látku ovláda, všetky predchádzajúce známky nebude brať do úvahy a započíta len záverečnú.

Rozhodol som sa, že to skúsim. Keď som otvoril učebnicu chémie, že sa budem učiť, modlil som sa: „Pane, potrebujem tvoju pomoc!“ Celé hodiny som strávil memorovaním vzorcov a rovníc a čítaním textu v snahe pochopiť to, čo som nebol schopný pochopiť celý semester. O polnoci sa mi slová na stránkach začali rozmazávať. Zhasol som svetlo a šiel spať.

V noci sa mi snívalo, že som v posluchárni úplne sám. Do sna vstúpila akási nejasná postava a začala písať na tabuľu chemické úlohy. Potom začala riešiť príklady a ja som ju pozoroval.

Keď som sa ráno zobudil, osprchoval som sa, obliekol a šiel na skúšku. Keď profesor rozdal testy, zostal som úplne šokovaný. Hneď na prvej strane pod otázkou číslo jedna bol prvý príklad, ktorý sa mi ukázal napísaný na tabuli v mojom sne. Rýchlo som prelistoval zvyšok testu. Zistil som, že všetky príklady sa zhodovali s tými, ktoré boli vyriešené na tabuli v mojom sne.

„Ďakujem ti, Pane,“ modlil som sa. „Dnes si pre mňa urobil zázrak!“ Zároveň som Bohu sľúbil, že to bolo naposledy, čo som ho prosil, aby mi pomohol kvôli zlým známkam.


Zdieľať: