Keď triedil a ukladal jednu zásuvku, Gerardovo oko padlo na starú fotografiu zo školy. Sedemdesiat rokov uplynulo od dňa, keď bola táto fotografia urobená na dvore dedinskej školy. Vtedy mal 11 alebo 12 rokov. Opäť vidí fotografa s jeho prístrojom, ako zmizne pod čiernym plátnom a nekonečne dlho zaostruje.

Ten veselý chlapec v krátkych nohaviciach po učiteľovej pravej strane – to je on. Vedľa je Fernand, potom Maurice a pri ňom Armand. Nerozluční priatelia… Napokon, nerozdelila ich ani smrť. Z vojny sa nevrátil ani jeden. Z pätnástich chlapcov na fotografii ich zostalo len päť.

Gerard sa zamyslel. Bude on ten ďalší? Nuž, je pripravený odísť. Tento problém má vyriešený už šesťdesiat rokov. Biblia mu dala istotu, o ktorej nikdy nepochyboval. „Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život.“ (1Ján 5,13)


Zdieľať: