Inuitka Ada Blackjacková sa narodila na Aljaške. V roku 1921 sa stala súčasťou päťčlennej skupiny, ktorá mala preskúmať nepoznaný terén na Sibíri. Veľkou motiváciu bola pre ňu finančná odmena – 50 dolárov mesačne. Vyrazili so zásobou na šesť mesiacov. Loď ich mala vyzdvihnúť približne o rok. Po roku sa loď síce vydala na cestu, ale kvôli hrubej vrstve ľadu sa musela vrátiť.

Začiatkom roka 1923 jeden z mužov posádky ochorel. Zvyšní traja sa rozhodli vydať pešo cez ľad smerom k civilizácii a privolať pomoc. Nikdy sa však nevrátili. Ada zostala na ostrove sama s chorým Lornem Knightom.

Vzala na seba všetky povinnosti, ktoré predtým plnila štvorica mužov. Zháňala drevo, starala sa o chorého, lovila a pripravovala jedlo. Vedela vystopovať ľadového medveďa, z naplaveného dreva a plátna zostrojiť čln. Písala si denník. V júni 1923 Lorne Knight zomrel a na ostrove ostala úplne sama. Bez nádeje na záchranu sa rozhodla prežiť. Pri živote ju držala myšlienka na syna, na to, že ho raz opäť uvidí.

Pomoc prišla po dvoch rokoch. „Chcem sa vrátiť k svojej mame. Vezmeš ma domov?“ zneli jej prvé slová záchrancom. Krátko na to skolabovala. Ľudia ju poznali pod prezývkou „žena Robinsona Crusoea“.


Zdieľať: