„Zamkol dvere. Prestal sa holiť. Nechodil von. Celé dni ležal na posteli a díval sa do stropu. S nikým sa nerozprával. Pravdepodobne videl hrozné veci. Keď sa vrátime do Kuvajtu, asi tam budeme musieť priviesť stovky psychiatrov,“ povedal jeden z kuvajtských utečencov o svojom priateľovi – lekárovi, ktorý po irackej invázii odišiel z Kuvajtu do Egypta. Tento kuvajtský lekár sa zachoval ako mnohí ďalší, ktorí reagujú na utrpenie tak, že rezignujú a stiahnu sa do seba.

Bez Boha je naša reakcia na utrpenie márnym pokusom nájsť riešenie neriešiteľných situácií. Napriek vynikajúcim liekom a prelomovým objavom v medicíne je utrpenia stále viac. Vieme, že nie každé utrpenie je fyzické. Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme vedieť, kde nájsť silu žiť.


Zdieľať: