Život s Bohom nie je o viditeľných náboženských aktivitách, ale o tom, čo hýbe naším srdcom. Keď srdce nájde niečo iné, možno aj aktivity budú úplne iné.

Gregor pracoval ako laický evanjelista na plný úväzok, ale nikto ho neplatil. Žil z toho, čo dostal od bohatých ľudí, ktorí boli na Floride na dovolenke. Býval na Floride. Spolu s manželkou pracovali pre Boha. Po obrátení, ktoré prežil veľmi zvláštnym spôsobom, pocítili spolu s manželkou túžbu pracovať pre Boha. Ale nevedeli ako. Tak sa jedného dňa vybrali na faru. Keď zazvonili a farár im otvoril, povedali: „Chceme pracovať pre Pána.“ Farár na nich pozeral ako na zjavenie. Nevedel, čo s nimi. Čo im má na to povedať? Ako ich má zamestnať? Nevedel… A tak po chvíli mu napadlo, že nemá kto upratovať kostol. „Môžete upratovať kostol,“ navrhol im.

A tak upratovali kostol. Možno aj celý rok. Uvedomili si, že je to práca, ktorú nikto nechce robiť. Potom sa začali modliť: „Pane, chceme robiť to, čo iní nechcú. Daj nám prácu, ktorú nikto nie je ochotný robiť. A pomôž nám robiť to s láskou, lebo niekedy to naozaj nie je jednoduché.“ Upratovať kostol nebolo veru vôbec vzrušujúce. Boh ich viedol k tomu, aby začali evanjelizovať na ulici. Stretávali sa s ľuďmi na okraji spoločnosti, prostitútkami, s ľuďmi, ktorí sa pri ich svedectve obrátili k viere. To nikto nechcel robiť. Ale pretože prosili, aby im Boh pomohol robiť to, čo nikto nechce, Boh im ukázal, čo majú robiť.

Všetci chceme robiť to, čo nás baví. Platí to aj pre náš náboženský život. Ale možno nikto z nás nechce robiť to, čo Boh chce, aby sme robili.


Zdieľať: