Počas prvého roku mojej kazateľskej služby ma zavolali k smrteľnej posteli jedného muža. Bol som presvedčený, že ak niekto dostatočne pevne verí a má dostatok odvahy, aby zobral muža za ruku a povedal mu, že je v mene Ježiša uzdravený, stane sa to.

Keď sme sa pomodlili a pomazali ho, pozrel som sa na starších ľudí, aby som videl, kto bude mať dostatok odvahy urobiť to. Viete, kde sa pozerali oni? Na mňa! Lenže ja som to nedokázal urobiť. Zamrmlal som niekoľko bezvýznamných fráz v zmysle, že Boh neodpovedá na modlitby okamžite a zdvihol som sa na útek. Muž zomrel. A ja som si myslel, že som ho zabil!

Len pri málo situáciách v živote kazateľa je jeho viera skúšaná viac, ako keď ho poprosia, aby sa pomodlil za uzdravenie niekoho, kto to potrebuje. Pamätajme si však, že viera je dôvera v osobu, nie v odpoveď, ktorú chceme dostať. Ozajstná čistá viera sa upína k Bohu stále – v dobrých aj zlých časoch.


Zdieľať: