V Anglicku bol počas 2. svetovej vojny tábor, v ktorom boli cvičení špióni Aliancie. Metódy boli prísne. Cvičitelia zmenili ich prostredie, jedlo, zvyky, obyčaje. Obliekli ich do nemeckých uniforiem a dali im nemecké mená. Cieľom bolo zmeniť ich myslenie tak, aby sa sami považovali za Nemcov. Úspech programu sa hodnotil konečným testom. Vojaci najprv absolvovali dlhý pochod. Uprostred noci im dovolili trochu si oddýchnuť v malých stanoch. Keď od únavy tvrdo zaspali, velitelia ich začali nemilosrdne budiť. Baterkami im zasvietili do očí a spýtali sa: „Kto si?“

Ak si bol jedným z agentov a odpovedal si: „Volám sa Henry Smith,“ a na otázky „odkiaľ si?“ a „kam ideš?“ si odpovedal: „Z Kanady“ a „idem domov k mame“, trvalo ešte dlho, kým si sa k nej dostal. Ak si však povedal: „Meine name ist Heinrich Schmidt“ a „som z Frankfurtu a idem do Berlína,“ potom si bol zanedlho v Berlíne.

Ja vidím inú scénu. Vidím Majstra učiteľa, ktorý sa nezaoberá iba jedlom, oblečením a vonkajším správaním, ale našou mysľou, srdcom, pohnútkami, chuťami a túžbami. Keď si bol vycvičený v jeho blízkosti, úplne si sa zmenil. Raz zasvieti silné svetlo. Zatrasú tebou a zobudia ťa. Potom sa ozve hlas: „Kto si?“

A ty s istotou povieš: „Som nasledovníkom Ježiša Krista, ktorý namiesto mňa zomrel.“

„Kam ideš?“

„Hľadám lepšiu vlasť, mesto so základmi, ktorých staviteľom je Boh.“


Zdieľať: