| autor fotografie: Zdenka Dunajská |
Pohnútkou každého konania musí byť láska. Láska sa prejavuje v obeti.
Otec
Lee Ielpi je už na dôchodku, ale celý život bol hasičom v New York City. Daroval mestu dvadsaťšesť rokov služby. Ale 11. septembra 2001 dal oveľa viac – dal svojho syna. Jonathan Ielpi bol tiež hasičom. Keď spadli dvojičky, bol tam.
Hasiči sú veľmi lojálna partia. Keď niekto zahynie počas služby, nechajú jeho telo na mieste, kým nepríde hasič, ktorý ho pozná, a celkom doslovne ho pozbiera. Lee si zaumienil, že nájde telo svojho syna. Denne kopal s desiatkami ďalších ľudí na 64 000 metroch štvorcových. V utorok 11. decembra – tri mesiace po katastrofe – našiel svojho syna. Vyniesol ho von a splnil, čo si zaumienil.
Otec sa nevzdal. Odmietol vrátiť sa a nechať tam svojho syna, pretože láska k synovi bola väčšia ako bolesť hľadania.
Ani Kristus sa nevzdal a neodišiel. Hľadal a stále hľadá každého z nás…







