Karol mal len dvanásť rokov, keď mu náhle zomrela mamička. Otec predal dom a spolu so starými rodičmi sa odsťahovali. Veľa sa od toho času zmenilo. Nikdy však nezabudne na otcovu siluetu, keď kľačal na zemi a obracal svoju bolestnú tvár k nočnej oblohe. Prosil o silu vyrovnať sa so stratou svojej milovanej manželky.

Keď zhasína aj posledná iskra nádeje, viera v Božiu lásku prechádza vrcholnou skúškou.

V poľskom Osvienčime môžeme vidieť dokumentárne fotografie a podmienky, v akých museli žiť obete ľudskej krutosti. Fotografie kožou potiahnutých kostier úbožiakov, ktorí prežili hrôzu koncentráku, sú toho dôkazom. Nie div, že nám pod dojmom toho všetkého napadá znepokojujúca otázku: Môžeme aj naďalej veriť, že Boh existuje a je Bohom lásky?


Zdieľať: