Pri západe slnka začalo prudko pršať. Napriek dažďu Sundar kráčal po hlavnej ulici. Zvedavosť ľudí sa však zmenila na hnev, keď si uvedomili, že Sundar je kresťanský sadhu. Pochytili kamene a vyhnali ho z ich dediny.

Bola už tma, keď Sundar úplne premočený prišiel k opustenej chatrči na kraji cesty. Chýbali na nej dvere, no bol rád, že má kde v suchu prenocovať. Našiel si suchý kútik a zabalil sa do svojej tenkej prikrývky.

Pri prvých lúčoch slnka sa Sundar zobudil. Dotkol sa prikrývky, že sa ňou prikryje, keď vtom čosi upútalo jeho pozornosť. Rozhodne to nebol iba tieň. Bolo to čosi dlhé a hrubé. V okamihu sa úplne prebral. Vedľa neho sa zohrievala zvinutá, smrteľne jedovatá čierna kobra. Sundar zadržal dych, vykĺzol spod prikrývky a opatrne sa približoval k dverám. Kobra sa nepohla zo svojho miesta.

Keď sa Sundar dostal k vchodu chatrče, pomyslel na chladné zimné noci. Bez prikrývky by mohol zamrznúť. No ak zobudí spiacu kobru, môže zomrieť priamo tu v chatrči. Po krátkej modlitbe usúdil, že svoju prikrývku potrebuje. Rozhodol sa, že si ju zoberie. Znova sa priplazil na miesto, kde spal. Jemne potiahol za okraj deky, pričom ani na chvíľku nespustil hada z očí. Kobra sa nepohla. Zosunul ju z prikrývky na zablatenú podlahu a čo najtichšie a najrýchlejšie zamieril k dverám. V bezpečí pred chatou pokľakol a poďakoval Bohu za to, že ho ochránil pred kobrou.

Krátko po príhode s hadom Sundar prežil ďalšiu nebezpečnú noc. Tentoraz bol v moslimskej dedine, kde strávil deň kázaním na trhu. Večer, keď zmizli posledné lúče slnka, k Sundarovi sa opatrne priblížil jeden muž.

„Musíš okamžite odísť,“ zašepkal. „Ľudia sa sprisahali, že ťa zabijú. Myslia si, že si špión.“

Sundar prikývol. Nemal kam ísť, iba ak na pustatinu za dedinou, ktorá sa hemžila nebezpečnými divými zvieratami.


Zdieľať: