Stalo sa to v moskovskej väznici tajnej polície. Jedna väzenkyňa mi rozprávala zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem.

Raz večer mi moja mladá spoluväzenkyňa v cele zašepkala: „Viete, čo je zajtra? Zajtra je Veľká noc.“
„Naozaj je už Veľká noc? Veľká noc prináša všetkým ľuďom radosť, len my sme z toho vylúčení.“
Beznádejne som sa prechádzala po chodbe. Skľučujúce ticho zrazu prerušil hlasný výkrik: „Christos voskres!“ (Kristus vstal!)
Kto sa opovážil zvolať veľkonočný pozdrav? Pozrela som sa na svoju družku. Jej veľké oči žiarili na bledej tvári. Z každej cely sa ozývala odpoveď: „Voistinu voskrese!“ (Istotne vstal!)
Strážcovia boli bezradní. To je ale drzosť! Vrhli sa na mladé dievča a odvliekli ho so sebou.
Po štyroch dňoch sa vrátila do mojej cely. Tvár mala zúboženú a vychudnutú. Veľkú noc musela stráviť v zime a o hlade.
„Predsa sa mi len podarilo oznámiť veľkonočné posolstvo. Všetko ostatné nie je dôležité,“ povedala so slzami v očiach.


Zdieľať: