Pani Katarína, ktorej diagnostikovali rakovinu, spomína:

Po operácii mi lekár povedal: „Pripravte sa, že minimálne rok bude trvať intenzívna liečba. Neplánujte si na ten rok nič, pretože vás čaká chemoterapia, ožarovanie, biologická liečba a ešte vám dáme aj hormóny.“ Najviac som sa bála chemoterapie, pretože som vedela, čo to je. Ostatné som nepoznala. Lekár mi tiež povedal, že sa mám pripraviť na to, že mi vypadajú vlasy, komplet ochlpenie – obočie, mihalnice, všetko… Ale napodiv, ja som sa tešila.

Všetko to trvalo asi rok a pol. Bolo to náročné fyzicky a ešte viac psychicky. Bolo to o ceste do vlastného vnútra, keď si človek dáva odpovede na rôzne otázky. Úplne inak som sa začala pozerať na všetko okolo seba.

Náš dvojročný syn sa tešil z toho, že som nemala žiadne vlasy. Keď som si dala parochňu, chcel, aby som si ju dala preč. Jemu sa páčilo, že nemám vlasy a musím priznať, že časom sa to začalo páčiť aj mne. Ani raz sa ma neopýtal, prečo nemám vlasy.


Zdieľať: