Narodila sa s najťažšou formou rážštepu chrbtice. Lekári jej nedávali veľkú šancu na prežitie. Napriek tomu mala šťastné detstvo. Súrodenci i bratranci a sesternice ju brali ako seberovnú.

Doma urobí pár krokov, ale vzdialenosť 100-200 metrov je už nad jej možnosti. Preto krok s ostatnými „drží na vozíku“… Na strednej škole sa začala venovať streľbe a to jej zostalo dodnes. Jej trénerom je jej partner.

Keď sa jej spýtali, čo je dôležité, aby človek vyhral na paralympiáde, odpovedala: „Netrénuje sa len ten šport, ale nutná je aj kondičná príprava, technická príprava, psychologická príprava, taktická príprava… Napríklad pri streľbe je dôležité vyznať sa aj meteorológii, optike, fyzike, atď. Vždy, keď sa niečo naučím, prídem na ďalších päť vecí, ktoré ešte neviem a chcem sa doučiť… Pred samotnou súťažou musíme obmedziť veľmi veľa. Súkromný a spoločenský život je takmer nulový. Letné dovolenky pre nás neexistujú. Prázdniny sú pre nás hlavnou streleckou sezónou. Keď sme na strelnici, tak je to od nevidím do nevidím, niekedy aj do rána. Je dobré nastaviť si aj správny jedálny lístok, ktorý veľmi pôsobí na psychiku aj na telo. Pár týždňov pred pretekmi nejem ťažké a mäsité jedlá, ktoré vyvolávajú viac stresu a potom inak komunikujem s trénerom a okolím. Nepoužívame zápornú predložku ´ne´. Namiesto ´nerob toto´ povieme ´urob to takto´… Tréning je náročný, ale oplatil sa. Neľutujem.“

Veronika Vadovičová napriek hendikepu prekonáva prekážky, je úspešnou parastrelkyňou a získala zlatú medailu v Tokiu v zmiešanej streľbe na 50 m.


Zdieľať: