Kedysi dávno bol na brehu rieky Mississippi dom, kde na dražbe predávali otrokov. Abraham Lincoln tam stál a pozoroval slzy, úzkosť a bolesť odlúčenia. Zaťal päsť a povedal: „Keby som mohol zasiahnuť, hneď by som to zrušil.“ A zrušil. Vlastnou rukou podpísal Deklaráciu o zrušení otroctva.

Skôr než bola táto deklarácia podpísaná, bol na dražbe aj starý otrok Joe. Videl a prežil toho už veľa, preto začal šepkať: „Nebudem pracovať! Nebudem pracovať!“ Keď to začuli otrokári, jeho cena začala klesať. Predsa sa však našiel muž, ktorý zaplatil za otroka, čo nechcel pracovať.

Vozom sa doviezli do mesta a potom zišli dolu cestou k plantážam. Tam pri malom jazierku stál domček, za oknami viseli záclony a vedľa chodníka kvitli kvety. Nový pán mu povedal: „To je tvoj nový domov, Joe.“ Joe tomu sotva dokázal uveriť. Po chvíli sa spamätal a povedal: „Nebudem robiť!“ Pán mu odpovedal: „Nemusíš nič robiť, Joe. Kúpil som ťa, aby som ťa oslobodil.“

Mám veľmi rád tento príbeh. Ale to ešte nie je koniec. Starý Joe padol k nohám svojho pána a povedal: „Pane, budem ti slúžiť naveky.“

Vidím iný dražobný dom. Vidím tých, čo prežili odlúčenie, bolesť, strach a slzy. Jedného dňa nás ktosi kúpil, aby nás oslobodil. My sa však na neho pozrieme a povieme: „Nebudeme pracovať!“ On na to: „Nemusíte. Kúpil som vás, aby som vás oslobodil.“ Potom padneme na kolená k jeho nohám a povieme: „Pane, budeme ti slúžiť naveky.“


Zdieľať: