Keď som mal šesť rokov, hral som prvýkrát na žiackom koncerte dve malé skladbičky. Prvá sa mi veľmi vydarila, neurobil som ani jednu chybičku. Všetci predo mnou niečo pokazili. Keď som bol na konci druhej a chýbal už len záverečný akord, pomyslel som si: „Bol si najlepší. Nikto to nedokázal tak, ako ty.“ A v tom to prišlo. Posledný akord som zahral správne až na tretí pokus.

A noštek sa vrátil tam, kam patrí.


Zdieľať: