Na jar roku 1871 otvoril jeden mladý muž knihu a prečítal vetu, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila jeho budúcnosť. Študoval vtedy medicínu v Montrealskej všeobecnej nemocnici a robil si starosti, ako zvládne záverečné skúšky, kde bude pracovať, ako si bude zarábať na živobytie atď. Ale vďaka tejto vete sa z neho stal jeden z najslávnejších lekárov tej doby. Založil svetoznámu katedru medicíny Johna Hopkinsa a stal sa kráľovským profesorom medicíny v Oxforde. Anglický kráľ ho povýšil do rytierskeho stavu.

Tento muž sa volal sir William Osler. Tá veta znela: „Našou hlavnou úlohou nie je hľadieť na to, čo sa matne rysuje kdesi v diaľke, ale pracovať na tom, čo leží priamo pred nami.“

Po rokoch, keď prednášal študentom na univerzite v Yale, povedal im, že človek ako on je obvykle považovaný za niekoho, kto má výnimočný mozog. Ale nie je to pravda. Jeho blízki a priatelia môžu potvrdiť, že je úplne normálny priemerný človek.

Svojim poslucháčom prezradil tajomstvo svojho úspechu. Nazval to „život v denných priehradkách“. Čo to znamená? Netrápiť sa kvôli minulosti a nebyť ustarostení kvôli budúcnosti. Ak sa k bremenu minulosti pridá záťaž budúcnosti, aj tí najsilnejší môžu pod touto ťarchou klesnúť. Učte sa žiť dnes. Sir Osler tým nechcel povedať, že sa nemáme pripravovať na budúcnosť, ale že najlepší spôsob, ako sa pripraviť na zajtrajšok, je využiť všetku energiu, aby sme výborne zvládli prácu, ktorú máme urobiť dnes. To je najlepší spôsob, ako sa dobre pripraviť na budúcnosť.


Zdieľať: