Jiří Drejnar v knihe Víra a její zrcadlení uvádza príbeh:

Maruškina mama mala niečo cez šesťdesiat, keď vážne ochorela. Trápili ju bolesti v bruchu, trpela nechutenstvom a očividne strácala na váhe. Maruška jej chcela pomôcť a tak sa s ňou vybrala za liečiteľkou. Domov sa vrátili so smutnou správou: „Mama ma rakovinu.“

Keď po nejakom čase mama zožltla až zosivela, vybrala sa s ňou do nemocnice. Odtiaľ ju však po niekoľkých dňoch prepustili s tým, že lekárska pomoc prišla neskoro a je už márna. Nezostáva nič iné, len mierniť bolesti utišujúcimi liekmi.

Keď si myslela, že prežíva posledné dni svojho života, vyslovila prianie prežiť s najbližšími spoločenstvo pri Večeri Pánovej. A tak sme sa jedného večera asi desiati stretli pri jej posteli. Zaspievali sme pieseň, prečítal som text z Písma Svätého o nádeji na stretnutie pri vzkriesení a chlebom a vínom sme si pripomenuli obeť nášho Spasiteľa. Nakoniec sme sa pomodlili.

Sotva sme modlitbu ukončili, Maruškina mama nás prekvapila rozhodnou žiadosťou: „Prosím vás, ihneď ma odvezte do nemocnice. Chcem, aby ma operovali.“ Zaskočila nás. Bolo neskoro večer. Keď videla naše rozpaky, o to viac naliehala: „Odvezte ma do nemocnice. Chcem, aby ma operovali.“

Bola medzi nami jedna zdravotná sestra, ktorá pracovala v nemocnici. Vybrali sme sa teda na nočnú návštevu chirurgickej kliniky – zatiaľ bez pacientky. Zdravotná sestra vysvetlila, o čo ide. Službukonajúci starší lekár sa s ňou dobre poznal, ale poznal aj zdravotný stav tejto ženy. Jej žiadosť ho zarazila. „Operovať túto ženu? To je nemožné! Veď by nám zomrela na operačnom stole!“ Keď sme mu však vysvetlili, pri akej príležitosti sa rozhodla a ako dôrazne žiadala, dovolil, aby sme ju priviezli, že hneď urobí nové vyšetrenie.

Na druhý deň ráno mi Maruška volala: „Mamička je po operácii. Nebol to nádor, ale žlčník plný kameňov a upchané žlčovody.“

Keď sa mama vrátila z nemocnice domov, začala sa zotavovať, dostala chuť do jedla a zosilnela. Tešila sa zo života ešte mnoho rokov.


Zdieľať: