Keď koncom januára 2010 Vladimír Krčméry pristál na letisku vo Viedni, všetkých prekvapila jeho obuv. Namiesto zimných topánok mal sandále. „Svoje topánky som nechal na Haiti nášmu lekárovi, ktorý tam pôsobí. Zemetrasenie mu zničilo dom a pod sutinami zostalo všetko oblečenie aj topánky. Tak som mu nechal svoje topánky,“ povedal s úsmevom. Kým on rozdával svoj čas, energiu a topánky po svete, doma naňho čakala manželka Terézia, tichá hrdinka, ktorá niesla rodinu na pleciach aj vtedy, keď uniesli ich syna či keď sa im vyhrážali smrťou. Kým on liečil svet, ona ten ich držala pokope.

„Kto nepomáha, je zlodej, ale ten kto pomáha priveľa, je vrah, pretože v ľuďoch zabíja ich iniciatívu a schopnosti,“ hovorieval mu jeho strýko Silvester Krčméry. Vladimír odmala vedel, že bude ľuďom pomáhať najlepšie, ako bude vedieť.

Nikdy sa nesťažoval, pretože vedel, že v iných kútoch sveta majú ľudia oveľa väčšie problémy. S humorom spomínal, že po návratoch domov neraz kľačal pred záchodovou misou a “ďakoval, že ju Pán Boh stvoril“.

Celý svoj život zasvätil pomoci biednym a veril, že „takých bláznov bude viac“.


Zdieľať: