Dávid odišiel z domu, keď mal 19 rokov. Mal jeden kufor a pár eur vo vrecku. Nevedel poriadne po anglicky a nemal žiadny plán. Začínal v Manchestri od nuly. Otec mu vybavil prácu v stánku s kebabom. Pracoval od rána do noci, žil veľmi skromne a spal na plesnivom matraci v starej budove. „Všetko bolo zlé. Ale vedel som, že toto je len začiatok,“ povedal Dávid, ktorý veril, že musí vydržať, tvrdo makať a úspech sa raz dostaví.

Po čase prišla šanca. Dostal ponuku pracovať ako vyhadzovač v jednom z najznámejších klubov a barov v Manchestri. Dávid sa musel naučiť komunikovať s ľuďmi pod vplyvom alkoholu, s agresívnymi návštevníkmi, s celebritami aj s tými, ktorí boli zvyknutí, že sa im nikto nepostaví do cesty. Vtedy pochopil, že profesionalita nie je o tom byť najhlučnejší, ale vedieť správne reagovať v správnej sekunde.


Zdieľať: