Do sakristie jedného kostola vošla staršia pani. Prišla k pánu farárovi a tlmeným hlasom sa ho spýtala: „Vysokodôstojný pán farár, po čom sú u vás krsty?“ Vysokodôstojný pán farár možno ani nie naschvál otázku ihneď nepochopil a odpovedal, že krsty sú po… nedeľnej rannej omši. Keď pani dôrazne zašepkala – žmoliac si pri tom prsty – že jej nejde o termíny, ale o “bežnú taxu“, kňaz konečne pochopil, o čo jej ide. Prstom ukázal nad seba na ukrižovaného Ježiša, a povedal: „On – už zaplatil.“

Sú veci, ktoré sa za peniaze kúpiť nedajú. Našťastie!


Zdieľať: