Jedna mladá žena ma poprosila, aby som jej vytlačil text Žalm 139,14. Tento verš dostala ako venovanie pri krste a tiež pri narodení dcéry. Porozprávala nám, ako Boh konal v jej živote a ako často zakúšala jeho pomoc. Tento verš ju sprevádzal v ťažkých chvíľach, potešoval a povzbudzoval. Z jej rozprávania i výrazu tváre bolo zrejmé, že Pána Boha pozná ako milujúceho otca a je mu za všetko vďačná.

Keď sme sa rozlúčili, odprevadil som ju k detskému kočíku, v ktorom ležala jej dcérka. Na prvý pohľad som zistil, že je ťažko postihnutá. Sama dokázala pohnúť len hlavou. Keď však uvidela mamu, jej očká zažiarili.

Zrazu tento biblický verš i matkine slová nadobudli v mojich očiach úplne inú váhu a oveľa hlbší význam. V tejto ťažkej situácii chváliť Stvoriteľa takýmito slovami – to dokáže len viera. Opierať sa o Božie zasľúbenie, dôverovať jeho láske a prežívať radosť a pokoj s vedomím, že Boh nerobí žiadne chyby, to je viera, ktorá sa zrazu stáva viditeľnou a hmatateľnou.


Zdieľať: