Keď bol môj syn ešte malý, často sme spolu chodievali na polia a pasienky za dedinou. Spočiatku sa pevne držal môjho malíčka, ale čoskoro zistil, že keď sa potkne o kameň alebo stúpi do nejakej diery jeho stisk nie je taký silný, aby sa udržal, a spadne. Pretože som rozmýšľal o mnohých iných veciach, nevenoval som tomu príliš pozornosť. Zastavil som sa a počkal, kým vstane, opráši sa a chytí sa opäť môjho malíčka. Tentoraz sa už držal o niečo silnejšie.

Nemusím vám ani hovoriť, že sa to stávalo dosť často. Keď raz vstal a oprášil sa, pozrel sa na mňa a povedal: „Ocko?“

„Áno, synček, čo potrebuješ?“ odpovedal som.

„Vieš, ocko, myslím si, že keby si ma ty chytil za ruku, nespadol by som,“ povedal.

Potom sa potkol ešte mnoho, mnohokrát, ale nikdy nespadol a neudrel sa.

Ak ideš v živote s Bohom, nesnaž sa držať jeho. Dovoľ, aby Boh držal teba. Môže sa stať, že sa potkneš, ale určite nikdy nespadneš.


Zdieľať: