Pavel Goia spomína:

Môj otec bol mužom modlitby. Stále sa veľa modlil. Bol veľmi múdry, šikovný a verný. A zároveň veľmi pokorný. Keď som sa raz v noci zobudil a prechádzal cez obývačku, otec sa tam modlil. Keď som nadránom znovu prechádzal cez obývačku, otec sa ešte stále modlil.

„Nepreháňaš to?“ spýtal som sa ho.

„Ako môžeš povedať, že preháňam, keď sa rozprávam s Bohom?“

„Prečo sa tak veľa modlíš?“

„Modlím sa za teba,“ povedal mi.

„Ale ja nepotrebujem toľko modlitieb.“

„To je práve dôvod, prečo sa tak veľa modlím… Vieš, modlím sa do chvíle, kým nie som naplnený Duchom Svätým do tej miery, že som schopný vnímať Boží hlas. Kým sa nenaladím na Boha, aby ma mohol inšpirovať. Aby sa mi mohol prihovoriť a ja aby som počul jeho hlas a on ma mohol použiť. Boh ma nemôže použiť, ak s ním nie som spojený. Ak sa od Boha odpojím, satan to okamžite využije. Ak som spojený s Bohom, satan ku mne nemá prístup. Modlím sa aj za celú rodinu, lebo za ňu cítim zodpovednosť.“

Pamätám si, že raz som otcovi povedal, že je blázon. Ale to ja som bol blázon!


Zdieľať: