Všetci veľmi dobre vieme, ako veľmi záleží dospievajúcim na tom, ako vyzerajú a čo všetko dokážu. Neverila som tomu, kým som sama nemala dospievajúceho syna.

Steven vystriedal za dva roky štyri rôzne účesy. Najprv vyskúšal tradičnú cestičku na boku. To sa mi celkom páčilo. Potom si začal vlasy rozčesávať v prostriedku. Po čase si ich už nerozčesával vôbec a nakoniec začal chodiť úplne strapatý. Keď vstúpil do miestnosti s týmto účesom, chcelo sa mi vykríknuť: „No teda, vyzeráš otrasne! Okamžite sa choď učesať!“ Radšej som však povedala: „Ako by sa ti tvoje vlasy páčili najviac?“

„Takto,“ povedal a ukázal mi obrázok. Načechrala som mu teda ofinu a potom som ho naučila tajné umenie. Zasvätila som ho do používania tužidla v spreji, ktoré mu umožnilo zachovať požadovanú strapatosť. Učesali sme ho vtedy tak, aby vyzeral ako neučesaný. Vyskúšajte to niekedy!

Steven bol veľmi spokojný a veľmi vďačný. Povedal mi, že som naozaj skvelá, a ja som mu povedala, že vyzerá pekne. Bola som rada, že si nenafarbil vlasy na zeleno. Jeho strapatý účes sa mi nepáčil, ale Steven vedel, že ho milujem bezpodmienečne, aj keď nie som nadšená z jeho účesu. A ja zas viem, že o pár rokov sa bude znova česať, vo vlasoch si urobí cestičku a možno si oblečie aj oblek.


Zdieľať: