V roku 1913 dorazil Albert Schweitzer s manželkou Helen do Lambarenu v dnešnom Gabone. O niekoľko dní dorazil aj parník so zásielkou 70 balíkov liekov, prístrojov a zdravotníckeho vybavenia. Schweitzer si postavil prístrešok, ktorý slúžil ako ordinácia. Hneď od prvého dňa vyhľadávali jeho lekársku pomoc desiatky domorodcov. Najčastejším problémom bola malária, spavá nemoc, lepra alebo svrab. Svrab bol medzi populáciou taký rozšírený, že zásoba liekov sa veľmi rýchlo minula. Schweitzer musel začať improvizovať.

Lieky si začal svojpomocne vyrábať z palmového oleja, práškovej síry a mydla. Afričania ho považovali za zázračného lekára. Chirurgické výkony totiž vykonával v narkóze. Miestni ľudia považovali za zázračné, že ich vedel privádzať do hlbokého spánku a potom prebrať. Schweitzer neliečil len ľudí. Do ordinácie mu často nosili aj choré zvieratá a on ich nikdy neodmietol. Práve naopak – nerád robil rozdiely medzi živými tvormi.

Už ako dieťa sa večer zvykol modliť za svojich blízkych aj za zvieratá. Pamätníci, ktorí ho v Afrike navštívili, hovorili o tom, že jeho nemocnica bola plná zvierat, od jednorukých šimpanzov až po papagáje. Niektoré zvieratá mu boli také vďačné za jeho starostlivosť, že ho pravidelne navštevovali aj po vypustení do prírody.


Zdieľať: