Škvrnitý týfus postihuje ľudstvo pravdepodobne odpradávna. V roku 1812 preriedil Napoleonove vojská pri výprave do Ruska. Obrovské epidémie sa rozšírili aj počas prvej svetovej vojny a to najmä na východnom fronte a Balkáne. Doslova tragický je prípad srbských vojakov a lekárov, keď za šesť mesiacov zomrelo vyše 150 000 Srbov. Týfus vyčíňal aj v druhej svetovej vojne. Najhroznejšia epidémia prepukla tesne pred koncom vojny medzi väzňami v koncentračnom tábore Terezín, kde zachvátila asi 5 000 ľudí. V ťažkom boji s ňou podľahlo aj mnoho lekárov a zdravotníkov.

Škvrnitý týfus vyvolávajú mikroorganizmy zvané Rickettsia prowazekii. Meno dostali po objaviteľovi pánovi Rickettsovi a druhé po Stanislavovi Prowazekovi. Tento mimoriadne nadaný a usilovný bádateľ, ktorý sa preslávil svojou prácou v mikrobiológii a parazitológií a ktorého vysoko oceňovali všetci velikáni svetového lekárstva a vedy, bol aj neobyčajne obetavým a statočným človekom. Nikdy neváhal „ísť do ohňa“, do centra najťažších epidémií. Svoju službu ľudstvu zaplatil životom – zomrel v prvej svetovej vojne vo veku 40 rokov pri protiepidemickej práci v zajateckom tábore v Chotěbuze (Nemecko).


Zdieľať: