Drevený človiečik Gašpar mal veľa čiernych bodiek. Stretol sa s veselým dievčatkom menom Lucia, ktorá nemala ani bodky ani hviezdičky. Keď sa jej spýtal, prečo sa na ňu hviezdičky ani bodky nelepia, odpovedala mu, že sa každý deň stretáva z rezbárom Elim. Gašpar nabral odvahu a vydal sa za Elim. Najprv sa začal ospravedlňovať za všetky čierne bodky. Eli mu na to povedal: „Predo mnou sa nemusíš obhajovať. Mňa nezaujíma, čo si o tebe myslia ostatní drevenáčikovia. Ani teba to nemusí zaujímať. Kto vlastne sú, aby rozdávali hviezdičky a bodky? Sú drevenáčikovia rovnako ako ty. Nezáleží na tom, čo si o tebe myslia oni. Záleží len na tom, čo si o tebe myslím ja. A ja si myslím, že si úžasný.“

Gašpar sa rozosmial. Nevedel rýchlo chodiť a nevedel ani skákať. A čo bolo ešte horšie, odlupovala sa mu farba… Eli sa pozrel na Gašpara, položil ruky na jeho malé drevené ramená a veľmi pomaly mu povedal: „Si môj, preto mi na tebe záleží. A pamätaj, ja nerobím chyby.“ Gašpar to spočiatku nechápal, ale keď od neho odchádzal, v duchu si hovoril: „On to asi myslí vážne.“ A len čo si to pomyslel, odpadla mu jedna čierna bodka.

Žijeme vo svete, ktorý v deťoch vytvára dojem, že majú hodnotu, len ak sú múdre, dobre vyzerajú alebo majú talent. Boh im hovorí, že sú výnimočné už tým, že sú. Nepotrebujú žiadne špeciálne schopnosti. Každé dieťa potrebuje počuť, že v Božích očiach je výnimočné a vzácne!

Čo si o nás myslí Boh je dôležitejšie, než čo si o nás myslí ktokoľvek iný. A Boh si myslí, že každý človek je úžasný.


Zdieľať: