Keď mal Stanko dva roky, rozhodli sme sa s manželom, že by bolo dobre, keby mal bračeka alebo sestričku. Stanko sa nám narodil bez akýchkoľvek problémov, preto sme sa domnievali, že sa nám otvára veľká príležitosť na posilnenie viery nášho syna.

Raz večer sme si s ním sadli a vysvetlili sme mu: „Stanko, ja a otecko by sme boli radi, keby si mal bračeka alebo sestričku. Deti dáva rodičom Boh, preto sa chceme modliť, aby nám daroval ďalšie dieťatko.“ Odvtedy sa Stanko každý večer modlil: „Pane Bože, daj mamičke a ockovi ďalšie dieťatko. Amen.“

Prešli štyri roky a my sme stále nemohli príbuzným a priateľom oznámiť radostnú novinu. Obávala som sa, že Stanko na Boha zanevrie. V kuchyni sme mali malý stolček a stoličky a tam sme spolu so Stankom obedovali. Jedného dňa sa na mňa Stanko pozrel a sladkým hláskom povedal: „Mami, napadlo ti niekedy, že Boh možno chce, aby si mala len jedno dieťa?“

„Áno, je to možné. A ak je to tak, som veľmi spokojná, pretože všetko, čo som si od dieťatka sľubovala, som dostala v jednom balíčku – v tebe!“ Naklonil hlavičku a povedal mi: „Myslím si však, že by sme sa mali modliť dovtedy, kým nebudete na dieťa veľmi starí. Potom budeme vedieť, že je to naozaj jeho odpoveď.“

Boh prehovoril k tomuto dieťaťu a použil ho, aby skrze neho odovzdal odkaz jeho mame. Stanko vedel, že Boh môže urobiť čokoľvek. Ak odpovie nie, nebude s tým mať žiadny problém.

Ak sa so svojimi deťmi modlite, môže duchovne rásť celá rodina.


Zdieľať: